Zaujímavosti

Modra | Objav | OBJAV | > Zaujímavosti

Zaujímavosti

Zámčisko

Archeologická lokalita, ktorá sa nachádza nad Harmóniou, je dodnes jedným z vyhľadávaných miest a cieľov pri turistike v modranských lesoch. Ľahký prístup k nemu poskytuje cesta po hrebeni kopca po modrej a žltej turistickej značke.

O jeho datovaní nemáme jasné informácie, najstaršia stavebná fáza prebehla v dobe halštatskej (približne 700 r.p.n.l.). Svoj význam malo aj v období Veľkej Moravy a po jej zániku zač. 10.stor. n.l., kedy slúžilo ako útočisko v čase nebezpečenstva. Hradisko poskytovalo výborný rozhľad, a tak bolo ľahko možné kontrolovať priestor medzi dnešným Pezinkom a Častou.

Zem v tejto oblasti vydala niekoľko nálezov ako železný nôž, slovanské hrnce, radlice, krojidlo, kresadlo, ostrohu či kľúče.

Dnes tu nájdete hlavne pokoj a krásny výhľad na Modru.

Štúrova lavička

Ľudovít Štúr je zapísaný v dejinách spisovnej slovenčiny. Narodil sa v Uhrovci v roku 1815, časť života však prežil v Modre, kde v roku 1856 zomrel. Jeho život je spojený s politikou, literárnou tvorbou, pedagogickými aktivitami, odporom k alkoholizmu a nešťastnými láskami.
V Modre sa môžete vydať na miesta, kde Ľudovít Štúr premýšľal, býval alebo bol na poslednej poľovačke. Pre chvíle ticha a pokoja navštevoval Holombeckú dolinu, kde sedával pod mohutným gaštanom. Takmer o 100 rokov neskôr ho nahradil pamätník v podobe travertínovej lavičky. Podľa nej dostalo miesto označenie Štúrova lavička a i keď tu dnes pamätník nenájdete, toto miesto ostáva obľúbenou zastávkou Modranov i turistov. Ukryté je v lese a cesta k nemu vedie cez les i cez potok.

Rozhľadňa A. Filípka

Príjemnú turistiku a krásne výhľady vám ponúka Veľká Homoľa nad Modrou. Od r. 2018 sa tu týči nová rozhľadňa, ktorá dostala meno po niekdajšom lesnom správcovi Alexandrovi Filípkovi. Ten sa pričinil o rozvoj turizmu a cestovného ruchu vybudovaním letoviska Harmónia. Modranský Kúgel, ako miestni tento kopec nazývajú, je najvýraznejším bodom na východnej strane tejto časti Karpát. Hádam preto bolo toto miesto zvolené pre stavbu úplne prvej rozhľadne už v 19. storočí. V r. 2001 – 2017 prichádzali na Veľkú Homolu tisíce turistov, ktorí sa nechali zlákať výhľadom z vtedajšej drevenej stavby, ktorá však musela byť z technických príčin odstránená a nahradená novou. Tá má výšku 20,4 m a 6 poschodí. Jedinečným spôsobom sa tu spája drevo s oceľou, aby spolu s výhľadom na Podunajskú nížinu, Biele Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Veľkú Fatru či Východné Alpy, vytvorili nezabudnuteľný zážitok na výlet v Malých Karpatoch.

Observatórium

Astronomické a geofyzikálne observatórium je profesionálnym výskumným a vzdelávacím pracoviskom. Vedie k nemu turistická trasa zo parkoviska na Zochovej chate – Piesku a cesta trvá približne 20 min. Ďalekohľad, ktorý je tu nainštalovaný objavil cez 160 asteroidov, najviac na Slovensku. Areál začali budovať v r. 1985 pre potreby astronómov z Univerzity Komenského a výstavba bola ukončená v r. 1992. Dnes sú v pracovisku dva ďalekohľady, prvý starší, ktorý bol presunutý zo Skalnatého plesa a objavil takmer 200 asteroidov a druhý, novší, ktorý sa využíva na mapovanie kozmického odpadu. Observatórium môžete navštíviť každú nedeľu popoludní.

Vinárska škola

Budovy, ktoré sa nachádzajú už v časti tzv. Dolného predmestia, poskytujú priestory Strednej vinársko-ovocinárskej škole. Jej počiatky siahajú do r. 1884, kedy v Bratislave založil Jonáš Fülep – predseda Spolku bratislavských vinohradníkov Vinársko-záhradnícku školu. Jej založenie bolo odozvou na problémy s chorobami viniča fyloxérou a peronospórou ale i nevyhnutnosť modernizovať vinohradníctvo a vinárstvo. V r. 1900 začal školu finančne podporovať štát. V 20-tych r. 20.stor. bola škola premiestnená do Modry. Štát preto kúpil pozemky na pestovanie viniča a ovocných stromov, tiež kaštieľ rytiera Polczera (dnes tu sídli Malokarpatské osvetové stredisko a je majetkom Bratislavského samosprávneho kraja).

SOŠ vinársko-ovocinárska v Modre je jediná svojho druhu na Slovensku a zároveň jedna z najstarších odborných škôl v krajine.

Mestská veža

Stavba jednej z dominánt mesta, ktorá sa vypína v jeho centre začala v r. 1630 a trvala 5 rokov. Strážcom Modry poskytovala panoramatický pohľad na široké okolie a umožňovala komunikáciu medzi tromi bránami a baštou. Výška tohto objektu je 55 m. Z ochodze veže vo výške 25,5 m je vidieť rozmanitý modranský chotár, historické opevnenie, vinohradnícke domy i dvory, dominanty Modry a v neposlednom rade ruch modranských ulíc počas Vinobrania. Vo veži sa nachádza šesť zvonov a vežové hodiny, ktoré vidíte zo štyroch svetových strán.

Na mieste dnešného kostola stála pôvodne kaplnka sv. Barbory, ktorá v r. 1634 bola prestavaná na väčší kostol, v tom čase už v tesnej blízkosti veže. Šírka kostola zodpovedala šírke veže. Každú zo stavieb bolo možné obísť zo všetkých strán samostatne. Tento kostol v r. 1869 začali búrať a na jeho mieste postavili nový, ktorý tu stojí dodnes. Budovu veže poňal do svojho objemu a tak dnes pôsobia ako spoločný sakrálny objekt.

Prevádzkový poriadok

Harmonické vily

Harmónia, ktorá je častým cieľom prechádzok najmä pre domácich, bola v minulosti plná lesov, lúk a ovocných stromov. Sídlil tu lesný úrad a cesta k Huncokárom a od nich na Záhorie. Mesto zvolilo v r. 1868 nového lesného správcu Alexandra Filípka, ktorý sa venoval zalesňovaniu ihličnanmi a zároveň budovaniu mostíkov, lesných chodníkov i odpočívadiel. Vďaka tomu sem prichádzalo stále viac výletníkov, ktorým bolo potrebné poskytnúť ubytovanie. Tak vznikla myšlienka vybudovať letovisko, čo bolo schválené v r. 1884. Prvá vznikla vila Harmónia, za ňou Ilona, Irén, Etelka a ďalšie. Mesto dávalo stavebné pozemky do prenájmu zdarma alebo za nízky poplatok, čím zabezpečilo neustále budovanie nových víl. Na Uherskom vrchu vybudovaná rozhľadňa, ktorá dostala meno po A. Filípkovi. Vznikla tu tančiareň, vyhľadávaná nielen solventnými návštevníkmi z Bratislavy, Viedne, Budapešti ale i mešťanmi z Modry.

Historické hradby

Modra rovnako ako ďalšie vinohradnícke mestá získala titul slobodného kráľovského mesta. Od r. 1607 teda prislúchala priamo panovníkovi. Stálo ju to jednorazovo 6000 zlatých a každoročný poplatok 640 zlatých. Modrania na rozdiel od okolitých miest nemuseli platiť daň panovníkovi v naturáliách (najkvalitnejšie vína), čo ocenili najmä v časoch neúrody.

Pre mesto a jeho obyvateľov priniesol titul nielen privilégiá (napr. v oblasti súdnictva) ale i povinnosti. Výsady ako účasť na zasadnutiach krajinského snemu v Bratislave, obmedzenie poskytovania výsad pre cudzincov a nemešťanov na úkor Modry boli vyvážené povinnosťami, napr. obohnať mesto hradbami. Provizórne opevnenie zo 16. storočia nahradil fortifikačný systém budovaný v r. 1610 – 1646. Staršie opevnenie pozostávalo z priekop, valov a troch brán. Najdôležitejším obranným objektom opevnenia bola tzv. Červená veža, bašta (dnes Galéria Ignáca Bizmayera), ktorá chránila mesto na západnej strane. Vstup do vnútorného mesta chránili tri brány: Pezinská, Horná a Dolná brána. Dodnes stojí Horná brána, ktorá patrí k dominantám a častým symbolom Modry.

Z pôvodných 2 300 metrov hradieb je dnes zachovaných 1 680 metrov, ktoré prechádzajú postupnou obnovou. Pri návšteve Modry určite neobíďte Komunitnú záhradu na Štúrovej ul. 59, cez ktorú sa dostanete práve za hradobný systém východnej časti mesta a uvidíte ich postupný prerod v pýchu mesta.